Panoramatická fotografia

Ak už niekto niekedy skúšal fotiť panoramatickú fotografiu, alebo jednoducho "panorámu" tak vie, že výsleok je celkom očarujúci. Samozrejme ak panoráma výjde. V zásade fotenie panorám nie je až taká veda, ale treba vedieť ako na to. Preto si povieme niekoľko základných pravidiel, po ktorých dodržaní by mal byť výsledok minimálne uspokojivý.
Panoráma vznikne spojením série fotografii, ktoré sú zhotovené otáčaním fotoaparátu okolo nejakej osi. Spravidla horizontálnej alebo vertikálnej, s trochou cviku je však možné panorámu urobiť aj pod ľubovoľným uhlom. Existujú tri možnosti ako zhotovené fotografie následne spojiť:

1. Priamo vo fotoaparáte. Fotoaparát, ktorý má režim panorámy disponuje aj zabudovaným softvérom, ktorý fotografie ihneď spojí. Výhodou je, že môžete na mieste vidieť výsledok svojho snaženia. Tu vás fotoaparát navádza aj počas fotenia ako máte otáčať fotoaparátom, aby bola panoráma čo najlepšia, prípadne fotí za vás a vy máte za úlohu fotoaparátom len otáčať.

2. V počítači pomocou softvéru dodaného výrobcom fotoaparátu. K zakúpenému fotoaparátu vám zväčša jeho výrobca pribalí aj softvér na prenos fotiek do PC, prípadne ich následnú úpravu a tiež by mal obsahovať nástroj na tvorenie panorámy. Ten zväčša funguje len pre fotografie vytvorené v režime panorámy, ktoré sa nespájajú vo fotoaparáte (buď to fotoaparát nedokáže, alebo ste pri fotení panorámy zvolili možnosť "spojiť v PC"). V tomto prípade je nevýhodou, že výslednú panorámu nevidíte priamo na mieste na displeji svojho fotoaparátu, ale až doma na svojom PC. Nespornou výhodou však je lepší výsledok a kvalitnejšia panoráma.

3. V počítači pomocou špeciálneho softvéru na tvorenie panorám. Tak tento softvér v krabici od fotoaparátu nenájdete. Existuje veľké množstvo programov špeciálne vyvinutých na tvorbu panoramatických fotografii, ktoré sú buď zdarma, alebo je potrebné si ich zakúpiť. Mne osobne sa táto možnosť vyplatila najviac, pretože takýto softvér má oveľa viac možností, je inteligentnejší a výsledok je oveľa lepší ako pri predchádzajúcich dvoch možnostiach. Sériu rovnakých fotografii, ktoré originálny softvér spojil do pokrivenej a rozsekanej scény dokázal špeciálny program spojiť do peknej panorámy. Výhodou je aj to, že musíte s takýmto programom spolupracovať, teda nie je čisto automatický, ale treba mu sem tam pomôcť napríklad vybrať referenčné body pre spojenie snímok.

Keď už viete ako panorámu spojiť, mali by ste vedieť ako ju aj zhotoviť, resp. na čo si dávať pozor. Existuje totižto niekoľko úskalí na ktoré môžete naraziť a pri ktorých vám nepomôže ani špeciálny softvér.

1. Odsadenie (nerovnobežnosť) snímok. Pre elimináciu tohto a podobných problémov je najvhodnejšie použiť statív a zafixovať ho do roviny podľa vodováh. Pri fotení z ruky sa vám totižto môže ľahko stať, že jednu snímku odfotíte vyššie ako druhú, alebo pod iným uhlom a tým výrazne znížite svoje šance na úspech. S poriadne zafixovaným a nastaveným statívom predídete všetkým možným problémom s nežiadúcim naklonením objektívu v osiach.
2. Druhým problémom môže byť fotenie pod uhlom. To sa stane vtedy, ak chcete odfotiť napríklad budovy na námestí, ale ste pri nich príliš blízko. Vtedy nakloníte fotoaparát tak, aby boli budovy v zábere až po vrcholky striech a tak opäť znížite šance na úspech, lebo nie každý softvér si s tým poradí.Preto je lepšie fotiť zo vzdialenejšieho miesta, kde budete mať celú scénu v zábere pri vodorovne (horizontálne) nastavenej osi objektívu. Taktiež platí, že treba použiť statív.


3. Rozdielna expozícia. Pokiaľ máte na fotoaparáte režim panorámy tak ho treba použiť. Dôvod je prozaický. Pri tomto režime fotoaparát nastaví a uzamkne nastavenie expozície podľa prvej snímky a udrží ho pre celú sériu ďalších snímok. Inak sa vám môže ľahko stať, že každá ďalšia snímka bude tmavšia, alebo svetlejšia ako tá predchádzajúca, prípadne bude mať odlišné tóny. Výsledná panoráma bude potom ako prechod pre chodcov (svetlý pruh, tmavý pruh,  svetlý pruh, tmavý pruh ...). Samozrejme sa dajú snímky ešte upraviť v PC ale chce to veľa námahy, prípadne dobrý softvér, ktorý sa s tým pokúsi vysporiadať za vás.


4. Ľudia. Áno, treba si dávať pozor na ľudí a to nie len v bežnom živote, ale aj pri fotení panorám. Keď vám totižto do záberu vbehne človek, môže sa stať že ho odfotíte na viacerých snímkach, alebo ak ide pomaly a práve sa nachádza na okraji snímky, tak z neho budete mať iba polovicu. A verte mi že ani klon (pokiaľ to nie je zámer), ani duch na vašej panoráme jej nepridá na kráse. Preto ak už fotíte medzi ľuďmi, chce to trpezlivosť a fotiť treba vtedy, keď ich máte niekde uprostred snímky. Neodporúčam fotiť panorámu v pohybujúcom sa dave ľudí, vtedy to bude ako fotiť panorámu mora. Proste sa nikdy netrafíte.


To by boli asi najdôležitejšie body pre fotenie panorám. Osobne mám veľmi dobré skúsenosti s programom PTGui, ktorý si bravúrne poradil už v mnohých "rozhádzaných" prípadoch a dokonca si už poradil aj s rozdielnou expozíciou.

Pre ilustráciu a možnú inšpiráciu pridávam niekoľko panorám. Sú fotené kompaktom a nie vždy bolo možné použiť statív, preto nie sú technicky dokonalé, ale ako inšpirácia postačia. Môžete si ich prezrieť v galérii, ktorá sa nachádza TU.

Na záver ešte jedna rada. Nesnažte sa zbytočne skladať panorámu z veľkého počtu snímok (veľkého uhla záberu), pokiaľ sa nechystáte tlačiť fototapetu do chodby vášho bytu. Pri prezeraní panorám na obrazovke totižto platí, že čím väčšia, tým menšia, alebo menej je niekedy viac. Teda ak si bduete prezerať 360° panorámu na monitore vášho PC, tak si ju musíte poriadne priblížiť, inak neuvidíte nič, iba farebný rezanec.A vtedy sa stráca to čaro panoramatickej fotografie.